Vypnúť hlavu, zobrať pero a zahodiť starosti,
cítiť vďačnosť s veľkou túžbou byť vzdialená od zlosti.
Mnohým ľuďom píšem básne, venujem svoj dar,
no nikdy som nepísala TEBE – Tomu, kto mi ho dal.
Je pre mňa záhadou, ako ma môžeš tak ľúbiť,
vždy keď cítim Tvoju lásku, do náručia chcem sa Ti rútiť.
Tak veľký a silný, mocný a citlivý,
nežný a láskavý, trpezlivý, milostivý.
Každý chce poznať, kde je vlastne pravda,
prečo sa skrývaš, keď je všade krivda?
Toto je otázka, ktorá „zlému“ nahráva,
každému sa podlizuje tá odporná otrava.
Nechcel si vytvoriť len chodiace stroje,
slobodnou vôľou sme Ťa opustili, tým to je.
Pozerám sa naokolo, čo sa s ľudstvom stalo?
Chcem, aby sa zastavilo a znovu Ťa spoznalo.
Túžim po jednote a nasledovaní Teba,
ľudia sa pýtajú, prečo to treba?
Však každý nech si verí tomu, čo sa mu páči,
máme právo výberu, tipos bingo, slepí hráči.
Bolo by tak jednoduché, keby si sa ukázal,
otvoril svoj domov v nebi a všetkým pravdu dokázal.
No viac sa mi páči cesta, ktorú si si zvolil,
prišiel na Zem ako človek, po zemi si chodil.
Opustil si svoju slávu, pohodlie a bezpečie,
vydal sa na ťažkú cestu, na ktorej krv pretečie.
Žiadame si spravodlivosť v rodine i vo svete,
no keby došla na nás samých, pochopíme význam obete.
Až tak závažný je v Tvojich očiach každý jeden hriech?
Pohodička, keď zhrešíme, tak prečo nemáš aj Ty na perách smiech?
Pozerám sa na kríž, na rozprestreté ruky,
to si musel zažívať fakt až také muky?
Dívam sa len z diaľky, v nevinných rukách kliny,
zrazu som v nich uvidela aj svoj podiel viny.
Padajúc na kolená, v hrdle hlasné volania,
na vlastnej koži zažila som silu skutočného pokánia.
Klopal si na moje srdce a ja som otvorila,
do Tvojej lásky a milosti celá som sa ponorila.
Od počiatku si tu s nami, sebeckosť ma zaslepila,
dnes mi už nič nezabráni, aby som Ťa velebila.
Opona padla, roztrhla sa, máme k Tebe prístup,
náš najvyšší Boh a Pán – TY si JEŽIŠ KRISTUS.
Aj keď padám, postavím sa, lebo Ty ma dvíhaš,
pozoruješ moje kroky, vedieš, držíš, všetko stíhaš.
Jedine v Tvojom náručí cítim sa skutočne v bezpečí,
fungovať bez Teba a žiť svetsky mi už viac nesvedčí.
Stále viac a viac spoznávať Ťa túžim,
už len Teba nasledujem, už „zlému“ neslúžim.
No po čom moje srdce piští, to sú blízki okolo,
nech aj oni vidia Teba, keď pokľaknú s pokorou.
Každý hľadá svoje šťastie, každý túži po láske,
hľadáme ju tam, kde nie je, v nezodpovedanej otázke.
Túžim, nech Ťa vidia vo mne, nech vidia ten vzťah,
o ktorý Ty najviac stojíš, a nie o plytký vzhľad.
Snažíme sa páčiť druhým, ukazovať mamonu,
čo sa ale potom deje, keď stiahneme oponu?
Nestojím už o pretvárky, páči sa mi podobenstvo,
v ktorom jasne vysvetľuješ, že pohŕdaš náboženstvom.
Odpusť Pane, že aj ja som neraz žila v presvedčení,
že už som celá oblečená v Tvojom svätom oblečení.
A podľa svojej vôle mnohé veci robievala,
širokými chodníkami pravidelne chodievala.
Týmto som Ťa neustále v svojom srdci zapierala,
kvôli túžbe zapáčiť sa, o prach som sa opierala.
Ale teraz už viem, kto som, poznám už svoj pôvod,
tak veľmi nás miluješ, Tvoja láska je ten dôvod.
Otváram srdce, čo o lásku, pokoj, radosť prosí,
ak myseľ neupriamim na Teba, stále mi odpadnutie hrozí.
Už viac nechcem križovať Ťa svojou hlúpou neverou,
ale celým srdcom milovať Ťa s veľkou detskou dôverou.
Už viac nechcem pribíjať Ťa hádkami a pýchou,
chcem správne hospodáriť so životom, čo si do mňa vdýchol.
Aby keď raz budem stáť tvárou tvár pred Tebou,
nezhorí mi všetko v ohni, čo zoberiem so sebou.
Prosím Otče, premieňaj mi charakter, srdce, myseľ,
život bez Teba tu na Zemi už nemá žiadny zmysel.
Prosím i o všetkých drahých môjmu srdcu blízkych,
ktorí stále naháňajú peniaze a zisky.
Prosím i o milovaných zo života unavených,
bez radosti a nádeje, zo všetkého otrávených.
Prosím Ťa o všetkých ľudí, ktorí žijú v klamstve,
nech uvidia pravú tvár žitia v pohanstve.
A nech ich pohľad upriami sa na Teba a Tvoju lásku,
nech viac ich životy už nevisia na tenkom vlásku.
Prosím i o všetkých nás, ktorí Ťa hlbšie spoznávame,
veď nás svojím Svätým Duchom, nech len tak nepostávame.
Však tomu „zloduchovi“ na ľudské duše stále tečie slinka,
a kresťanstvo odpočíva, v páperovej perine si spinká.
Tak nás prosím prebuď z toho naivného spánku,
a nech si ráno i ja obujem vždy správnu topánku.
A nech ľuďom nemlátime o hlavu Sväté Písmo,
s túžbou v srdci hľadieť na nich horlivo a prísno.
Lebo všetka spravodlivosť je v rukách nášho Stvoriteľa,
a On nás učí milovať aj svojho ďalekého nepriateľa.
Preto Otče prosím, nech prameň Tvojej lásky zo mňa vyviera,
nech sa spojí s pokojom a radosťou, nech mi stále rastie viera.
Nech všetci vidia hĺbku vzťahu a nie prázdne reči,
každý už má plné uši toho, čo sa svedčí.
No keď prídeš TY osobne a dotkneš sa človeka,
začne chápať zmysel pravdy, ktorá je už odveká.
A to tá, že ty si LÁSKA, počiatok aj koniec,
v Ježišovi je spasenie, za nás vzal trpký veniec.
A nedivme sa, že občas zažívame výchovnú hru na struny,
však bez kríža nebolo by slávy ani koruny.
Drahý Otče, viem, že už sa opakujem,
no ani tisíckou slov nevyjadrím to obrovské ĎAKUJEM!!!
